Kuša bola prvou obávanou strelnou zbraňou po luku a šípoch. Podľa archeológov sa domnievajú, že pochádza z Číny okolo roku 500 pred Kr. Na západnej pologuli ju pravdepodobne rozšírili Byzantínci a Húni. Avšak prvé dôkazy o väčšom využití kuší pochádza až z roku 1139 nášho letopočtu v Európe, kedy pápež Inocent III. uvalil kliatbu na každého, kto zabije takouto zbraňou kresťana. Napriek týmto vyhláseniam sa stala kuša všeobecne rozšírenou zbraňou v Európe. Jednou z posledných krajín, ktoré využívali kuše boli Angličania, ktorí ju používali až do 1627.
Kuša sa používala najmä počas stredoveku.
Princíp na ktorom funguje kuša?
Na rozdiel od dreveného luku má kuša urobené lučisko z rohoviny, šliach, dreva, alebo v niektorých prípadoch kovu. Po tom ako sa tetiva natiahne k spúšti, vloží sa do drážky strela. Po stisnutí spúšte sa uvoľní sila, ktorá je uložená v lučisku a vystrelí šíp vysokou počiatočnou rýchlosťou. Táto strela letí takou rýchlosťou, že aj po 100 metroch vie preraziť krúžkové brnenie. Počas používania kuší sa spôsob napínania postupne vyvíjal. Od napínania ručného pomocou nohy, cez pazúr až po koziu nohu. Skutočné výkonné kuše si však žiadali používanie ďalších mechanických nástrojov. Jedným z nich bol malý navijak s dvoma kľukami, povrazmi a hákmi. Tieto kuše boli schopné vystreliť šípku na viac ako 300 metrov, čím ľahko prekonali všetky luky, ale takýto typ kuše vedel vystreliť maximálne jednu strelu za minutu, čo naopak voči luku, ktorý za minútu vedel vystreliť až 6 šípov.
Kuša sa naťahovala ručne s pomocou nohy.
Streľba z kuše nie je žiadnou ľahkou vecou
Pri úplných začiatkoch odporúčam si naštudovať návod, ako aj si zájsť na strelnicu, kde vám pomôžu so základnými bezpečnostnými prvkami. Dôležite je stáť pokojný a kušu si pevne zatlačiť do ramena. Spúšťanie by malo byť plynulé a zároveň počas výstrelu by ste mali vydýchnuť. Určite odporúčame, ak ste sa stali držiteľom kuše, nájsť si partiu alebo aspoň jedného človeka, ktorý vás zasvätí do tajov používania tejto zbrane.
