Možno to nebude príliš presné, ale pred niekoľkými rokmi som niekde čítal, že len tretina z nás používa náramkové hodinky. Preto sme marketingovo zaujímavou krajinou pre výrobcov hodiniek. Hlavne asi tých sústredených v okolí švajčiarskych Álp. Určite sa časom budú medzinárodné koncerny výrobcov hodiniek zaujímať aj o mňa. Aj ja stále nemám náramkové hodinky na pravej ruke.
Prvé moje hodinky boli otcove
Som si úplne istý, že ako žiak druhého stupňa na základnej škole som mal na pravom zápästí ošúchané hodinky. Bolo to niečo, otec mal nové a tieto mi občas požičiaval. Býval som v tom čase predsedom triedy a hodinky na ruke asi zdôraznili moju dôležitosť. Problém bol v tom, že meškali. Občas ani nešli, tuším hlavne na hodinách hudobnej výchovy. A sklíčko občas vypadávalo a kotúľalo sa naprieč našou triedou.
Československé hodinky značky PRIM
Starý otec bol železničiar
Otec môjho otca bol železničiar. Pamätám si mnoho vecí s ním spojených. Neskutočne ťažký bicykel, ktorý mu slúžil ako hlavný dopravný prostriedok na jeho pracovisko. Železničiarsku búdku v Kysaku, kde spoločne s inými mal na starosti výhybky. Môj dedko mal nádherne vreckové hodinky, stále ich dôležito vyťahoval a vkladal do bočného vrecka saka. Aj keď bol doma a popíjal domáce jablkové víno. Musel predsa mať prehľad, či náhodu poludňajší rýchlik zo Žiliny opäť nemešká.
Ako deviatak
Končiac úspešne základnú školu si asi moji rodičia uvedomili, že je na čase obdarovať ma náramkovými hodinkami. Boli to jednoduché hodinky, so sekundovou ručičkou, pozlátenými číslicami a malými okienkom s dátumom, ktoré zo mňa robili naozajstného elegána. Bol to prepych, hodinky nielen že išli presne, ale mohol som nimi merať aj hĺbku studní a banských šácht. Vďaka sekundovej ručičke a zákone o voľnom páde som to hravo dokázal. A boli to v tom čase populárne náramkové hodinky značky PRIM. Slúžili mi roky, nesmel som však s nimi príliš zmoknúť, či dokonca pokúsiť sa niekam preplávať na druhý zaujímavejší breh. Moje prvé a posledné náramkové hodinky neboli totiž vodotesné. Tieto náramkové hodinky so mnou statočne a trpezlivo zmaturovali a absolvovali slávnostné ukončenie mojich vysokoškolských snažení.
Ako prvák na výške
A na záver ešte dve dôležité informácie o hodinkách v mojom živote. Môj druhý starý otec mal nielen náramkové hodinky, ale dokonca aj budiaci budík, visiace hodiny na stene a vreckové hodiny. V dňoch, keď pokojným spôsobom od nás odchádzal, chcel nám niečo podarovať. Staršia sestra si prezieravo vybrala tie visiace drevené hodiny a ja tie pekné vreckové „cibule“. Visiace hodiny stále fungujú v jej panelákovom byte a pripomínajú mi ho. Jeho vreckové hodinky asi do roka a do dňa prestali fungovať.
Vreckové hodinky, tzv. cibuľačky/cibule
Uvedomujem si, končiac túto hodinkovú úvahu, žeby som si mal čím skôr kúpiť nejaké dobré náramkové hodinky. Aby som mal čo darovať keď sa budem tiež chystať pokojne niekam.
